10. aug 2026

 

Väčšina samospráv dnes svoje zasadnutia zastupiteľstva nahráva a zverejňuje – na webe, na YouTube, niekedy aj naživo. Je to dobrá prax, ktorá zvyšuje dôveru občanov. Má to však jednu podmienku, na ktorú sa v praxi často zabúda: verejné zasadnutie neznamená, že sa môže natrvalo zverejniť čokoľvek, čo na ňom padne.

 

Prípad z praxe

Nedávno sme ako zodpovedná osoba (DPO) riešili podnet občana, ktorého súkromný spor s iným obyvateľom bol počas bodu „vystúpenia verejnosti" podrobne rozobraný pred kamerou – a záznam potom skončil trvalo zverejnený na webe aj YouTube kanáli mesta. Sťažovateľ o tom vopred nevedel, na zasadnutí nebol a nemal možnosť sa brániť. Vec sa navyše dotýkala aj citlivejších informácií – napríklad náboženského presvedčenia a obvinení z protiprávneho konania – teda kategórií údajov, ktoré si GDPR chráni prísnejšie.

Podnet sme vyhodnotili ako opodstatnený. A pretože podobná situácia sa môže stať v ktorejkoľvek samospráve, delíme sa o to, čo z toho vyplýva v praxi.

 

Verejné zasadnutie ≠ voľný priestor na zverejnenie čohokoľvek

Zákon o obecnom zriadení hovorí, že zasadnutie zastupiteľstva má byť verejné. Nehovorí ale, že všetko, čo na ňom odznie, sa má natrvalo zverejniť online. To je rozdiel, ktorý sa v praxi často stráca.

Právny základ na zverejnenie záznamu (čl. 6 GDPR, resp. § 13 zákona č. 18/2018 Z. z.) je totiž vždy viazaný na konkrétny účel – informovanie o výkone samosprávy. Ak niekto počas zasadnutia začne rozoberať súkromnú záležitosť, ktorá s touto pôsobnosťou nesúvisí, táto časť už uvedeným účelom krytá nie je. A ak ide navyše o zdravotný stav, náboženské presvedčenie, politické názory alebo obvinenia z priestupku či trestného činu, ide o osobitné kategórie údajov (čl. 9 a 10 GDPR), kde je prah ochrany ešte vyšší.

Dôležitý detail: nezáleží na tom, či dotknutá osoba zaznie menovite. Ak je identifikovateľná z kontextu – funkcie, súvislostí, verejne známych okolností – ide o jej osobné údaje rovnako, ako by bola menovaná priamo.

 

A čo zápisnica?

Tu je to naopak – písomnú zápisnicu zo zasadnutia obec či mesto zverejniť musí, vyplýva to zo zákona o slobode informácií (č. 211/2000 Z. z.). Táto povinnosť sa však vzťahuje na priebeh rokovania, nie na osobné údaje, ktoré s pôsobnosťou samosprávy nesúvisia – tie sa majú pred zverejnením vynechať.

Na čo si treba dať pozor

  • Kontrola obsahu pred zverejnením záznamu by mala byť pravidlom, nie výnimkou – a mala by platiť pre každé zasadnutie, nie len výberovo.
  • Predsedajúci má priestor (a mal by ho využiť) upozorniť rečníka, ktorý sa odkloní od témy k súkromnej záležitosti tretej osoby.
  • Ak sa problém objaví až po zverejnení, nejde o nič, čo sa „nedá" napraviť – strih, prekrytie tichom alebo úprava zápisnice sú bežné a rýchlo realizovateľné opatrenia.
  • Vždy sa oplatí posúdiť, či zverejnený obsah skutočne slúži účelu, na ktorý sa spolieha – informovaniu o výkone samosprávy.

Podobná situácia môže nastať v každej samospráve, ktorá zasadnutia nahráva a zverejňuje – nie preto, že by to niekto robil zle úmyselne, ale preto, že medzi transparentnosťou a ochranou osobných údajov často chýba jasne nastavený proces.

RNDr. Daniel Schikor

zodpovedná osoba

a